Posledné dni je v našej spoločnosti na pretrase existencia osemročných gymnázií, konkrétne ich počet. Pre objasnenie, treba popravde napísať, že osemročným gymnáziám pri ich vzniku, bol ešte na začiatku 90.rokov minulého storočia, za ministrovania Prof. Jána Pišúta, určený limit pre ich vznik, do výšky 5%, čo sa dnes zamlčiava.

 Neskôr sa začala masívna podpora vzniku osemročných gymnázií, ktorá najmä v Bratislave, dosahovala neúmerné vysoké čísla. Ešte za druhej vlády M. Dzurindu (2002 - 2006) štátny tajomník na MPSVaR SR Miroslav Beblavý, ba možno aj skôr, označil existenciu osemročných gymnázií za chorý prvok v sieti našich škôl. Triezvo uvažujúci odborníci navrhovali ich postupné utlmovanie, ktoré malo viesť k odstráneniu prílišnej stratifikácie základného školstva na Slovensku, k návratu ku kvalitnej integrovanej základnej škole na druhom stupni (5. - 9.). 

Ešte keď som bol podpredsedom vlády, aj pre európske záležitosti, som sa príležitostne stretol s vtedajšou britskou ministerkou školstva, ktorá nevedela pochopiť, že na Slovensku, najmä v Bratislave, máme toľko nadaných piatakov, nadpriemerne voči štátom EÚ (následné výsledky OECD PISA v jednotlivých po sebe idúcich trojročných hodnoteniach, potvrdili, že to nie je pravda). Aj keď sme neustále nastoľovali riešenie k návratu len k 5%, aj v schválenej novele zákona, tak sme novelami noviel v parlamente jeho platnosť zo zákona, neustále odkladali. Posledný termín ostal 1. september 2018. A už je opäť oheň na streche!

Treba pripomenúť, že zrušenie veľkej stratifikácie základného školstva, s cieľom silnej integrovanej školy (triedy), zloženej aj zo slabých, priemerných a najlepších žiakov, ktoré uskutočnili v rámci reforiem na prelome tisícročí v Poľsku a v Estónsku, prinieslo lepšie výsledky OECD PISA v týchto štátoch, výrazne lepšie ako na Slovensku. O tom sa však mlčí!     

Keď som na to poukazoval, ešte ako minister, tak ma oponenti zahriakli s tým, že o schopnosti dieťaťa po absolvovaní prvého stupňa základnej školy (1. - 4.) rozhodujú v prvom rade rodičia, je to ich právo, atď. Čo považujem za chybu, lebo o schopnosti, talente dieťaťa má na prvom mieste rozhodovať, jeho učiteľka/učiteľ. Nuž tak sme narobili nespočetne veľa tried, boli sme benevolentní, veď rodič je na prvom mieste, on je schopný rozhodnúť, na čo má dieťa predpoklady, pričom mnohým deťom škodí a podpisuje sa na jeho psychike, budúcich problémoch. Konečne je potrebné dodržiavať zákon, a opäť nerobiť populistické ústupky, lebo práve aj tým škodíme nášmu školstvu.