Pozeral som na TV Lux návštevu pápeža Františka medzi ľudom a národmi Amazónie v Peru. Úžasný zážitok i jeho reč, či privítanie obyvateľmi Amazonských pralesov, ktorých pestrosť v kultúre, v tradíciách, ľudovej tvorbe i výrobe je potrebné nielen obdivovať, ale aj im pomáhať pri ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva pred doslovným rabovaním nadnárodnými monopolmi.

Žiaľ, macošský vzťah k prírode, kultúre, pri ochrane životného prostredia je takmer všade na svete rovnaký, aj v našej vlasti, dôležité je jednorázovo užiť si, zbohatnúť, to všetko prevláda nad altruizmom, s cieľom aj nechať žiť a kultúrne, ľudsky prežiť. Sú aj svetlé výnimky, ktoré som poznal v severských krajinách Európy, najmä v Nórsku, a teraz na prelome rokov na Novom Zélande. Inak len semináre, konferencie, rezolúcie, pakty, vyhlásenia a malá nádej, zadupaná egoistickými záujmami moci peňazí, kapitálu, politiky, ktoré prechádzajú až do surových rabovačiek.