Horúcou témou posledných dní bolo rušenie osemročných gymnázií. Kritika smerovala najmä zo strany opozície. Ako sa na to pozerá bývalý minister školstva Dušan Čaplovič a čo hovorí na pochvalu Mareka Maďariča, že Andrej Kiska je dobrým prezidentom? „Žiaľ, Kiskove rozhodnutia nevychádzajú z jeho hlavy, ale od jeho poradcov, a on je iba hlasná trúba ich názorov," hovorí pre PL Čaplovič.

Kiska je hlasnou trúbou názorov svojich poradcov. Neznášam, keď niekto chodí kydať na Slovensko do zahraničia, spustil tvrdo Čaplovič. 

V poslednom období sa tu vzniesla veľká kritika opozície z dôvodu zatvárania osemročných gymnázií. Ste bývalý minister školstva a zároveň ste aj vo Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pričom ste boli proti navyšovaniu kvót pre prvé ročníky osemročných gymnázií z päť percent na desať. Prečo?

Dušan Čaplovič: Kvóty pre osemročné gymnáziá sa zaviedli za môjho predpredchodcu ministra Jána Mikolaja. Ja som bol v tom období podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a tento návrh som podporoval, pretože na základe analýz sa ukazovalo, že po skončení prvého stupňa základnej školy treba vyberať len tých najlepších do osemročných gymnázií, keďže ich považujem za výberové školy a nie školy pre každého.

Kritika opozície, samozrejme, môže byť, ale treba povedať, že je tu hlas riaditeľov Združenia základných škôl Slovenska, ktoré predložilo zamietavé stanovisko k navyšovaniu kvót pre prvé ročníky osemročných gymnázií. Sami vidia, že základné školstvo upadá, pretože každá škola potrebuje mať aj dobrých žiakov a najmä príklady a ťahúňov. Ak podporujeme inklúziu, tak musí byť obojstranná a nie len pre tých najslabších a zdravotne, a mentálne postihnutých. Rovnaké stanovisko zaznieva aj od zriaďovateľov základných škôl, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samozrejme, že najväčší problém je v Bratislave, kde sa kvóty dlhodobo nedodržujú.

Ako podpredseda vlády som mal možnosť sa stretnúť s vtedajšou britskou ministerkou školstva, ktorá mi položila otázku, ktorá ma šokovala, že prečo máme až 27-percentný podiel žiakov v piatom ročníku, ktorí nastupujú do osemročných gymnázií najmä v Bratislave, lebo podľa toho čísla to vyzerá, že Slovensko, zvlášť Bratislava má najgeniálnejšie deti v Európe. V roku 2015 sa prijala novela školského zákona, kde sa jasne stanovilo, že platnosť päť percent je odložených až od školského roku 2017/2018. To znamená, že tri roky sa mohli jednotlivé školy a školské úrady na tento krok pripraviť a urobiť isté zmeny, predovšetkým v Bratislave, ale sa na to vykašlali.

Rodičia si môžu myslieť, že majú najgeniálnejšie dieťa, ale na druhej strane si neuvedomujú, že tomu dieťaťu často škodia, pretože v základnej škole by sa možno cítilo komfortne a mohlo by naďalej rásť. Navyše medzi výsledkami deviatackých monitorov zo základnej školy a výsledkami monitoru štvrtákov na osemročných gymnáziách nie sú žiadne rozdiely, tak ako sa prejavuje tá tzv. elita?

Opätovne preto hovorím, že najväčším problémom nášho školstva nie sú ani tak učitelia či vybavenosť škôl, ale rodičia, pretože často negatívne zasahujú do vzdelávacieho procesu, do integrity pedagógov a vychovávateľov. Naša generácia vyrastala v triedach, kde bolo 30 žiakov, učiteľ nemal žiadnych asistentov, a keď som dostal zlú známku, tak môj otec nešiel za učiteľom mu vynadať, ale dostal som takú bitku a trest, že som sa začal učiť. Toto chýba nášmu školstvu a tvrdenie, že iba rodič vie o kvalitách svojho dieťaťa, nie je pravda, pretože z veľkej časti na neho ani nemá čas. Najdôležitejšie je, aby učiteľ, rodič a dieťa navzájom ústretovo kooperovali. Bez toho to ďalej nepôjde a školstvo bude aj naďalej upadať, aj keď tam budeme liať veľké finančné prostriedky.

Posunulo sa podľa vás školstvo dopredu za 25 rokov samostatnosti Slovenska?

Dušan Čaplovič: Niektoré veci, problémy sa podarilo riešiť, a niektoré veci, ktoré sa pred pár rokmi odmietali, dnes už presadzujeme. Keď som bol minister školstva, tak som sa snažil vychádzať z istých analýz, a každé opatrenie, ktoré som navrhoval, som mal podložené expertízami. Mal som veľmi dobrých poradcov, či už pána profesora Branislava Pupalu, alebo docenta Ondreja Kaščáka, či riaditeľa ŠPÚ, osobnosť doc. Viliama Kratochvíla. Nie všetky naše návrhy sa podarilo presadiť, ale išlo nám v prvom rade o skvalitnenie základných škôl, to bola priorita. Problém bol napríklad najmä so šlabikármi, pričom som vtedy oslovil s požiadavkou o vytvorenie ľudového šlabikára spisovateľa Ľubomíra Feldeka a výtvarníka Miroslava Cipára, osobnosti vo svojej profesii, absolventov pedagogickej fakulty. Lobing ostatných vydavateľov šlabikárov však tlačí od začiatku na ministerstvo, aby tento šlabikár dostal ministerský súhlas, a tak nedostal sa do súťaže, slobodného výberu učiteľov na prvom stupni ZŠ. Často, keď ho ukazujem učiteľom základných škôl, tak ho všetci chvália, ale moji nástupcovia na ministerstve ho nepresadili, zväčša sa na jeho presadenie vykašlali.

Nechýba tu nejaká trvalá koncepcia školstva, ktorá by sa nemenila zmenou ministra?

Dušan Čaplovič: Isté východiská ku koncepcii tu máme, bez ohľadu na zmenu ministra. V parlamente a v tripartite v roku 2013 schválili Správu o stave školstva a o systémových zmenách, ale, žiaľ, nedostala sa na rokovanie vlády, čo z časti napokon ovplyvnilo moje rozhodnutie, prečo som v júli 2014 odstúpil z funkcie ministra. Na Správe sme pracovali dôsledne, v náročnom dialógu, doslovne ťažko, ale stále sa to odkladalo, pretože ministerstvo financií nebolo schopné akceptovať finančnú stránku obsiahnutú v jej odporúčaniach do roku 2020.

Je pravdou, že v tom čase bola rozvrátená finančná správa a všade sa škrtilo, ešte aj dôsledkom doznievania finančnej krízy. Ja som musel bojovať o 30 miliónov eur a dnes má ministerstvo školstva možnosť každoročne narábať s rozpočtom naviac okolo 200 miliónov eur.

Čo sa týka finančnej stránky, stále sa tu diskutuje o platoch učiteľov. Ministerka Lubyová najnovšie hovorí, že ich platy by sa mohli zvýšiť od septembra tohto roka. Počas vášho pôsobenia na ministerstve bol dokonca vtedy aj jeden z najväčších štrajkov učiteľov. Sú platy učiteľov najväčším problémom?

Dušan Čaplovič: Samozrejme, platy sú pre mladých ľudí v každej profesii veľký problém, okrem bánk a IT sektora. Treba otvorene povedať, že prvý veľký štrajk učiteľov bol ma jeseň v roku 2011 voči návrhu rozpočtu na roku 2012, ktorý ešte znížil finančné prostriedky pre ministerstvo školstva. Keď som v apríli roku 2012 nastúpil do funkcie s veľkými plánmi a cieľmi, tak mi minister financií povedal, že nevie, aké peniaze môj rezort dostane, keďže sám netušil, aké má prostriedky po rozvrátení finančnej správy. Nakoniec sa mi však podarilo presadiť zvýšenie tarifných platov učiteľom, opakujem tarifných platov, o päť percent na rok 2013, a rovnako aj na rok 2014.

Prvýkrát bol v roku 2014 priemerný plat učiteľa vyšší ako priemerný plat v národnom hospodárstve. Týmto spôsobom každoročného zvyšovania pokračovali aj moji nástupcovia, keďže si tiež sám neviem predstaviť, že sa jednorazovo a naraz dá do školstva 25 percent za jeden kalendárny rok. Je však pozitívne, že platy sa zvyšujú aj počas tejto vlády.

Strana SaS navrhuje práve to jednorazové zvýšenie platov o 25 %, ktoré by malo byť kryté úspornými a systémovými opatreniami v rezorte. Nástupný plat začínajúcich učiteľov navrhujú na úrovni 912 eur. Čo si o tom myslíte?

Dušan Čaplovič: V Čechách niečo podobné presadil minister Josef Dobeš zo strany Věci veřejné. Zvýšili tarify pre začínajúcich učiteľov, ale iným nepridali. To bolo demotivujúce, najmä pre ostatných učiteľov.

Od roku 2014, keď ste podali demisiu, nesedíte na ministerskom kresle. Nechýba vám to?

Dušan Čaplovič: Nie. Nechýba mi to už vôbec. Svoje stanovisko, prečo som odišiel, som z časti povedal. Odmietal som podpísať aj rôzne IT projekty, pričom som nechcel byť pod stresom a paľbou, že som niečo zlé urobil, podpísal, s čím som podľa analýz poradcov, nemohol súhlasiť.

V súčasnosti sa stále hovorí, že ak bude školstvo digitalizované a zlepší sa informatizácia, tak sa zlepší aj samotné školstvo. To je však len prostriedok, poďme sa rozprávať o obsahu a o tom, čo každé dieťa musí minimálne vedieť, v ročníku, vo vyučovanom predmete. V máji 2014 ma pozvali na medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní ICE v Chicagu, kde som mal hlavné vystúpenie na úvod celého podujatia, po vystúpení hlavného poradcu prezidenta Barack Obamu pre školstvo. Debata sa týkala dôležitosti základného školstva a štandardizovania toho, čo má vedieť každý žiak, ktorý skončí základnú školu. Práve táto štandardizácia nám chýbala a museli sme s tým postupne prichádzať, keďže sa napríklad, pri mojom príchode na rezort, na jednej škole učila fyzika v šiestej triede a na druhej škole v siedmej triede, totálny chaos vďaka experimentom zástupcu riaditeľa ŠPÚ Martina Kríža, ktorý preferoval súkromné školstvo.

Hoci som dejepisár, tak som sa snažil presadzovať na základe analýz, zvýšenie hodín i kvality vyučovania pre matematiku a informatiku. Vychádzal som z toho, že matematika učí logike myslenia. V Čechách bude napríklad matematika maturitným predmetom, čo bude, mimo iného, žiakov nútiť poctivo sa pripravovať. Ak by sme zrušili deviatacky monitor, tak žiaci jej nevenujú dostatočnú pozornosť ani na základnej škole, pretože verbálne sa tvrdí, že je ťažká, ale je to tak ako v dávnejšej minulosti, pre niekoho jazyky, pre niekoho matematika, fyzika, chémia či aj dejepis. Je chybou, že sa na ústavnom súde zrušilo schválené znenie zo školského zákona, že sa pri výbere žiaka na strednú školu neberie priemer jeho známok z ôsmej triedy a z prvého pol roka deviataka. Dostalo sa to na ústavný súd, vraj je to diskriminácia, ale pýtam sa, jeden pokus, jeden monitor deviataka nie je diskrimináciou? Verím tomu, že raz budeme posudzovať kvality žiaka aj na základe priemeru, a vo vyváženosti, aj na základe monitoru, v záujme motivácie sa učiť.

Premiér Robert Fico veľakrát hovorí kriticky o stave vysokých škôl na Slovensku s tým, že nepotrebujeme napríklad toľko politológov, ale že nám chýbajú ľudia, ktorí sa adekvátne uplatnia na trhu práce. Súhlasíte s ním?

Dušan Čaplovič: V tomto má premiér úplnú pravdu, ale najviac máme pracovníkov sociálnej práce, pričom ja som vždy hovoril, že ak máme toľko absolventov pracovníkov sociálnej práce, tak každý Róm by mohol mať jedného sociálneho pracovníka, ktorý by sa mu venoval. Všetko však záleží na tom, z akej školy študent pochádza. Napríklad vo verejnej a štátnej správe vyberáme ľudí podľa titulu a nie podľa toho, akú školu vyštudovali, aký študijný odbor či príbuzný odbor absolvovali.

Mali by sme teda študentov prioritne pripravovať na požiadavky trhu?

Dušan Čaplovič: Riadiť sa iba požiadavkami dnešného trhového prostredia môže byť aj škodlivé, pretože vývoj ide veľmi rýchlo. Samozrejme, je nutné mať určité základy, ktoré sa môžu aj vplyvom prostredia dať ďalej rozvíjať. Trendy v Európe a vo svete sú však zrejmé. Dnes vieme, že jednou z priorít bude životné prostredie, ktoré bude čoraz viacej potrebovať odborníkov. Tiež bude narastať dopyt po odborníkoch v nanotechnológiách a v zdravotníctve, ale aj v oblasti ekologického poľnohospodárstva a potravinárstva či stavebníctva. Nesmieme zabudnúť ani na kvalitných ľudí do oblasti verejnej správy. Tieto priority si vieme zadefinovať a musíme na to pripraviť zriaďovateľov, samotné školy a učiteľov, nesporne aj rodičov.

Posledné dni sa veľmi intenzívne na Slovensku diskutuje o možnom kandidátovi za prezidenta zo strany Smer. Pred pár dňami svoju kandidatúru odmietol minister zahraničných veci Miroslav Lajčák. Koho by ste si vy vedeli predstaviť ako možného kandidáta?

Dušan Čaplovič: Pán Miroslav Lajčák, myslím si, to odmietol z toho dôvodu, že sa vždy jednoznačne orientoval na zahraničnú politiku a je v tejto oblasti naozaj slovenská špička. Zároveň si uvedomil, že si nechce nechať špiniť svoje meno a meno svojej rodiny v kampani, vylejú na vás vedro hnoja a ty sa očisti. Spoločnosť nám vo verejnom priestore hlúpne, klame a správa sa vulgárne. Najideálnejší je taký kandidát, ktorý by nemusel pochádzať ani zo straníckeho prostredia, ale ktorého by spoločnosť akceptovala a politické strany by ho podporili. Musela by to byť skutočne osobnosť, ktorá by nepochádzala ani z pochybného podnikateľského prostredia ako v roku 2014. Neviem teraz povedať, kto by to však mohol konkrétne byť.

Marek Maďarič sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že Andrej Kiska je podľa neho dobrým prezidentom a že kandidatúra Roberta Fica na prezidenta bola chybou. Čo si o tom myslíte?

Dušan Čaplovič: Je to jeho názor a ja ho akceptujem, ale nemyslím si, že Andrej Kiska je dobrý prezident, pretože dobrý prezident sa obkolesí múdrymi ľuďmi a nie len s jednostranným zmýšľaním. Žiaľ, jeho rozhodnutia nevychádzajú z jeho hlavy, ale od jeho poradcov, a on je iba hlasná trúba ich názorov.

Pán prezident Andrej Kiska vystupuje s tým, že pokiaľ sa vyšetrujú ľudia mimo neho, tak je všetko v poriadku, ak sa to dotkne jeho, tak sme zrazu mafiánskym štátom. Ak pán prezident povie, že pán Vladimír Mečiar vyznamenával k prvému septembru  roku 1998 štátnymi vyznamenaniami svojich ľudí, čo som aj ja kritizoval, tak teraz to isté urobil Andrej Kiska, keď dal vyznamenania ľuďom, ktorí nemali nič spoločné so slovenskou štátnosťou, ale on len ich neskutočne miluje a obdivuje. Príde doba, keď sa bude pozerať aj na Andreja Kisku nestranne a on si musí uvedomiť, aké meno v tejto spoločnosti zanechá. Dejiny sú spravodlivé, ako Božie mlyny. Teraz má za sebou médiá, ktoré ho neskutočne chránia a glorifikujú.

Viete, ja neznášam, keď niekto chodí kydať na Slovensko do zahraničia. To nevidíte u našich susedov. U nás niektorí politici ako napríklad Richard Sulík a jeho parťáci z opozície chodia do Bruselu či Štrasburgu a špinia na Slovensko, že Radoslav Procházka je pochybný pre pozíciu sudcu Súdneho dvora EÚ, že toto a toto je chybné, zlé a podvodné, choďte tam na kontrolu. V poriadku, ale keď kontrola skončí a nič sa nenájde, tak Richard Sulík má čisté ruky ako Pilát a neospravedlní sa, a opäť hlava-nehlava kritizuje a donáša. Toto je veľmi smutné. Poviem konkrétny opačný pozitívny príklad z druhej strany hraníc. Do roku 1989 bol v Maďarsku režim Jánosa Kádara a jeho poradcom bol aj riaditeľ historického ústavu a predseda akadémie Ivan T. Berend. Ten sa neskôr stal prezidentom Svetového kongresu historikov. Dušan Kováč zo Slovenska išiel počas rokovania za maďarskými kolegami a nechápavo sa ich pýtal, ako to mohli dopustiť, že veď to je totalitný historik a oni mu odpovedali: Nevadí, ale je to Maďar.

Toto nám chýba, takáto hrdosť, ale nemôže ju mať v sebe Richard Sulík, ktorý vyrastal v Nemecku a popravde nebol tam schopný skončiť vysokú školu. Celý čas to vyčítam rektorovi Ekonomickej univerzity Rudolfovi Sivákovi, že zavrel oči a získal vysokoškolský titul na Slovensku.

Ďalší takýto príklad je jasne rozpoznateľný na konaní Miroslavova Beblavého a Martina Poliačika počas môjho ministrovania na školstve. Radšej o ich vzdelaní, tituloch, nehovorím, ale boli to oni, ktorí chodili a vŕtali sa v mojich spisoch na Slovenskej akadémii vied a na univerzite, či som získal titul doktora vied a habilitáciu oprávnene. Povedzte, je to normálne?

Ak sa ešte vrátim k možnému kandidátovi na prezidenta zo strany Smer, špekuluje sa aj o eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi? Bol by to pre vás prijateľný kandidát?

Dušan Čaplovič: Pán Maroš Šefčovič je veľmi šikovný, fundovaný odborník, profesionál. Neviem však, ako ho vníma slovenská verejnosť, keďže je eurokomisár a prioritne sa tam venuje energetike. Vynikajúci diplomat, najlepší veľvyslanec, akého sme mali v Izraeli, podobne ako mali Češi v osobe Tomáša Pojara. Mal by to však byť človek zo Slovenska, ktorý tu aj dlhodobo pôsobí, má silný charakter, je osobnosť, ktorý bude hovoriť z vnútra svojej mysle, vlastného presvedčenia, a nie to, čo mu nahovoria tzv. poradcovia.

(Parlamentne listy, 30. januára 2018, http://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Kiska-je-hlasnou-trubou-nazorov-svojich-poradcov-Neznasam-ked-niekto-chodi-kydat-na-Slovensko-do-zahranicia-spustil-tvrdo-Caplovic-297361)