Každý jeden politik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, by si mal pri svojich návrhoch a vystúpeniach, tentoraz k udeleným akademickým titulom, dobre pozametať pred vlastným prahom, konkrétne tentoraz pri diskusii v spojitosti s rigoróznou prácou predsedu parlamentu Andreja Danka.      

Zvlášť sa to týka permanentnej parlamentnej žalobkyne, podpredsedníčky NR SR Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá podala trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru v spojitosti s rigoróznou prácou predsedu NR SR z prelomu dvoch tisícročí, so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Politický pohon na predstaviteľov vlády a parlamentu, mal mnohé smutné predohry, dovolím si uviesť jednu, ktorá sa týkala aj mojej osoby. Opoziční poslanci školského výboru Miroslav Beblavý a Martin Poliačik, nastúpili v roku 2013 ako komando s cieľom hľadať nedostatky pri udeľovaní môjho najvyššieho vedeckého titulu DrSc. (1999) a akademického titulu doc. (2002/2003). Bol to doslovný pohon, pretože som vtedy zastával funkciu ministra školstva, vedy, výskumu a športu, a prečo nie to skúsiť, keď podobný problém postihol vtedajšiu nemeckú ministerku školstva. Snorili nielen v mojom akademickom a vedeckom životopise, ale odhodlali sa skúmať aj tituly vtedajšieho predsedu školského výboru NR SR Mojmíra Mamojku, a vtedajšieho predsedu Slovenskej rektorskej konferencie Libora Vozára. Spomínam to preto, lebo tento trend niektorých politikov je veľmi nebezpečný, a preto mali by si dať veľký pozor akademickí predstavitelia slovenských univerzít, aby neboli takýmto spôsobom vtiahnutí do zúrivého politického boja. Pripomínam, že by som ja nikdy nedal súhlas k zverejneniu svojich prác, len a len pre politické účely. 

O plagiátorstve sa toho u nás i vo svete napísalo, nahovorilo a vždy mal byť vinný študent, autor záverečnej bakalárskej, magisterskej, či rigoróznej a doktorandskej práce. Dlhodobo som presvedčený o tom, že ak vznikol plagiát, mali by sme sa predovšetkým pýtať školiteľov a oponentov, prečo takú prácu pustili. Prečo podporovali podpriemernosť a v mnohých prípadoch kompiláty. Posledné roky sa to deje čoraz viac na vysokej sofistikovanej úrovni, využitím internetových a antiplagiátoských technológií. Ba dokonca, mnohé práce sa píšu na objednávku, za slušný „honorár“, a študent ani nevie čo obhajuje. Nuž zamyslime sa páni poslanci a poslankyne, nad aktivitami, ktoré si osvojujú najmä tí, čo svojim podpriemerom chcú na seba upozorniť a zneužívajú túto agendu len a len k politickému boju.

Dušan Čaplovič, poslanec NR SR a člen Výboru NR SR  
pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport