Dnes uplynulo 80. rokov od podpisu Mníchovskej dohody (29.septembra 1938), surového a bezprecedentného ataku na súvekú demokratickú oázu v strednej Európe – Československú republiku.


Podpisy kancelára nacistického Nemecka Adolfa Hitlera, predsedu vlády fašistického Talianska Benita Mussoliniho, britského ministerského predsedu vlády Arthura Neville Chamberlaina a predsedu francúzskej vlády Édouarda Daladiera, nesporne ešte výraznejšie predznamenali blížiaci sa krvavý vojnový konflikt s masovým cieleným vyvražďovaním obyvateľstva našej planéty Zem. Slová o mieri boli zástierkou, nasledovala Viedenská arbitráž, okupovanie našej vlasti fašistickým  Maďarskom a diktátorským Poľskom, rozbitie Československa, vzniku okupačného režimu protektorátu Čechy a Morava a vojnového Slovenského štátu.

Nikdy som sa nestotožnil s oficiálnym názvom Mníchovskej dohody, bola to pre mňa vždy zrada Britov a Francúzov a vedno s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom, diktát voči Československu. Prejavil sa tak tradičný britský izolacionizmus a francúzska váhavosť až zbabelosť, ktoré vedno priniesli do Európy krátkodobý mier s prejavom  skutočného veľmocenského egoizmu, bez akejkoľvek štipky solidarity. Nemecký nacizmus a taliansky fašizmus dobovo víťazil v medzinárodných vzťahoch.

V apríli 2008 som ako podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny absolvoval zahraničnú cestu do Nemecka a po oficiálnych rokovaniach v Berlíne som absolvoval program v Mníchove. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Nemecku Ivan Korčok mi pripravil aj v Mníchove užitočný program. Popri rokovaniach som navštívil miesto podpisu veľmocenského diktátu voči súdobému Československu v roku 1938. Dnes priestory hudobnej školy, v ktorých nebola ani malá zmienka o tom, že bola "Führerovou budovou" (Führerbau), v Mníchove. Vstupoval som plný napätia do miestnosti Hitlerovej úradovne na prvom poschodí, kde vtedajší užívatelia, narýchlo na počítači, vytlačili a umiestnili provizórny text, že v tejto miestnosti bola podpísaná Mníchovská dohoda, pre nás však zrada a diktát. Pre nemeckú, najmä mladú generáciu  bol tento hanebný akt, naďalej  zamlčiavaný. Uvedomil som si, ako A. Hitler ponížil britského a francúzskeho predsedu vlády, že tento hanebný čin realizovali a podpisovali v týchto priestoroch.

Rozhodol som sa pri nasledujúcich bilaterálnych rokovaniach nemlčať, upozorniť a požiadať svojich bavorských partnerov, aby tento zamlčiavaný skutok, aj nemeckej histórie, odstránili a na budovu umožnili umiestniť tabuľu, ktorá by naveky pripomínala tento hanebný akt. Bolo to počas rokovaní s predsedom krajinského snemu Bavorska Aloisom Glückom, predsedom Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Erwinom Huberom, podpredsedníčkou bavorskej vlády a krajinskou ministerkou práce, sociálnych vecí, rodiny a žien Christou Stewensovou a krajinskou ministerkou hospodárstva, infraštruktúry, dopravy a technológií Emiliou Müllerovou, ktorá bola neskôr aj krajinskou ministerkou pre európske záležitosti. Pri každej návšteve Nemecka som upozorňoval na túto skutočnosť a zdvorilo žiadal vyhovieť tejto, z historického hľadiska, oprávnenej prosbe.

O sedem rokov, takmer presne od tejto mojej prvej návštevy v Mníchova, som dostal ako poslanec NR SR pozvanie organizátorov, sprostredkované vtedajším slovenským veľvyslancom v Nemecku Igorom Slobodníkom a generálnou konzulkou SR v Bavorsku Veronikou Lombardini, na slávnostné otvorenie Dokumentačného centra dejín národného socializmu, postaveného rovno pred fasádou budovy niekdajšieho sídla Hitlerovej strany v Mníchove.  Stalo sa tak v deň 70. výročia oslobodenia mesta americkými jednotkami, a uplynutím aj 70 rokov od smrti nacistického vodcu Adolfa Hitlera. A stalo sa tak v bývalom „hlavnom meste nacizmu", pre nás Slovákov a Čechov v meste hanebného mníchovského diktátu. Cez presklené časti Dokumentačného centra vidno fasádu budovy bývalého sídla nacistickej strany, na ktorej sú stále badateľné stopy po výbuchoch bômb a ostreľovaní z časov druhej svetovej vojny. Hneď napravo od nového centra sa nachádza niekdajšia "Führerova budova" (Führerbau), dnes sídlo hudobnej školy, v ktorej bol v roku 1938 podpísaný hanebný Mníchovský diktát. Vravím si konečne, aj dnes pri príležitosti 80 výročia tohto hanebného skutku.